Diagnostika
Vyšetrovacie metódy
Ak máte podozrenie na lymfóm, budete musieť podstúpiť komplexné vyšetrenie. Najskôr vás lekár preskúma hmatom (bude hľadať zväčšené uzliny na krku, pri kľúčnej kosti, v podpazuší a v slabinách). Ak získa podozrenie, že by mohlo ísť o lymfóm, objedná vás na ďalšie vyšetrenia, ktoré diagnózu potvrdia alebo vyvrátia.
Vyšetrenia pozostávajú z krvných testov, vyšetrenia kostnej drene, biopsie a obrazových vyšetrovacích metód. Postúpite aj RTG, CT (Computer Tomography – počítačovú tomografiu) alebo magnetickú rezonanciu. U detí sa zvykne robiť PET (pozitronová emisná tomografia).
Krvné testy
Krvné testy sa vykonávajú počas diagnostiky i liečby a sú tiež súčasťou kontrolných vyšetrení po ukončení liečby. Lekár pomocou nich zistí celkový stav pacienta. Len na základe krvných vyšetrení sa však nedá určiť, či má chorý lymfóm. Ich hodnoty však môžu naznačiť, že sa v organizme niečo deje. Ukazujú, či sú rôzne typy krvných buniek v norme – nielen čo sa týka počtu, ale i výskytu. Pri krvných testoch sa hodnotia červené a biele krvinky, krvné doštičky a sedimentácia. Abnormality v týchto krvných bunkách môžu byť niekedy prvými príznakmi lymfómu.
Biopsia
Diagnózu lymfómu je možné stanoviť len vyšetrením postihnutého tkaniva, ktoré sa nazýva biopsia. Najčastejšie býva postihnutým tkanivom lymfatická uzlina, ale môže ním byť aj ktorýkoľvek iný orgán. Podozrivé tkanivo sa chirurgicky odoberie v celkovej alebo lokálnej anestéze.
Odber v lokálnej anestéze sa robí len v prípade, ak je uzlina dobre prístupná, napríklad na krku, v podpazuší alebo v slabinách. Keď sa uzlina alebo postihnutý orgán nachádzajú na neprístupnom mieste (hrudník alebo brušná dutina), je potrebná operácia väčšieho rozsahu. V súčasnej dobe už existuje rada šetrných chirurgických metód (laparoskopia, mediastinoskopia), ktoré umožňujú vyšetriť choré tkanivo malým rezom – spôsobuje minimálne ťažkosti a rýchlo sa hojí.
Odobratá vzorka sa dostane k patológovi, ktorý ju odborne spracuje a pozoruje pod mikroskopom. Na základe mikroskopického vyšetrenia stanoví histologický nález, čím potvrdí alebo vyvráti diagnózu lymfómu.
Vyšetrenie kostnej drene
Kostná dreň je tkanivo, ktoré sa nachádza vo vnútri veľkých kostí a je zodpovedné za tvorbu buniek v krvi. Podľa druhu lymfómu je kostná dreň postihnutá v 10–80 % prípadoch. Preto sa u všetkých pacientov robí histologické vyšetrenie kostnej drene.
Biopsia kostnej drene je druh vyšetrenia, pri ktorom sa odoberie malé množstvo tkaniva na mikroskopický rozbor. Vyšetrenie kostnej drene sa robí ambulantne alebo v nemocnici. Vzorka kostnej drene sa obvykle odoberá injekčne z lopaty bedrovej kosti. Vyšetrenie sa vykonáva v anestézii a pacienti ho nevnímajú ako bolestivé. Odoberá sa pri ňom veľmi malé množstvo kostnej drene, ktoré sa čoskoro doplní. Ranka po vpichu sa rýchlo zahojí.
Röntgen hrudníka
RTG snímka hrudníka umožňuje zistiť poškodenie lymfatických uzlín a pomáha určiť celkový zdravotný stav pacienta (zobrazuje srdce a pľúca).
CT hrudníka, brucha a malej panvy
Ide o kontrolu lymfatických uzlín na miestach, ktoré nie sú hmatateľné, ako aj o celkovú kontrolu všetkých dôležitých orgánov. Sú to vlastne rtg vyšetrenia, ktoré na základe prieniku rtg lúčov rôznymi časťami tela vytvoria počítačové zobrazenie jednotlivých orgánov. K lepšiemu odlíšeniu ciev a tráviaceho traktu od ostatných orgánov sa používa tzv. kontrastná látka, ktorá pri röntgene „svieti“. Kontrastná látka sa podáva do žily, alebo ju pacient vypije určitý čas pred vyšetrením. Zvyčajne obsahuje jód, preto je u ľudí alergických na jód dôležitá opatrnosť.
CT mozgu
Toto vyšetrenie sa vykonáva len u pacientov, ktorých príznaky ukazujú, že lymfóm poškodzuje aj mozog. Princíp je rovnaký ako v prípade CT hrudníka. Najčastejšou indikáciou na toto vyšetrenie je nepretrvajúca bolesť hlavy, malátnosť, zlá koordinácia pohybov, spomalenie reflexov a iné signály, ktoré napovedajú, že na úrovni mozgu došlo k poškodeniu tkaniva.
Ultrazvukové vyšetrenie
Ultrazvukové vyšetrenie je založené na vysielaní veľmi krátkych zvukových vĺn sondou a na odraze týchto vĺn od rôznych tkanív. V porovnaní s CT vyšetrením umožňuje ultrazvuk brucha presnejšie zmerať veľkosť niektorých orgánov (pečeň, slezina) a je výhodnejší aj na meranie veľkosti uzlín v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách.
Scintigrafia kostí
Vyšetrenie celej kostry rádioaktívnou látkou, ktorá umožňuje zistiť ložiská postihnutia lymfómom alebo iným ochorením. Toto vyšetrenie je – hlavne v prípade lymfómov – málo citlivé. U vybraných pacientov môže byť veľmi užitočné, v žiadnom prípade však nedokáže nahradiť biopsiu kostnej drene.
Endoskopické vyšetrenie
Vyšetrenie tráviaceho traktu pomocou pružnej hadičky – zavádza sa ústami do žalúdka, alebo konečníkom do hrubého čreva. Pre pacientov s lymfómom je dôležitým ukazovateľom stavu v oblasti krčných mandlí. Je totiž vysoké riziko, že lymfóm postihne aj žalúdok, ktorý vo svojej stene obsahuje GALT, čo je časť lymfatického tkaniva.
Pozitrónová emisná tomografia – PET scan
Ide o vyšetrenie rádioaktívnou látkou, ktorá je vychytávaná v mieste nádoru. Zobrazuje aj menšie ložiská nádoru (až do veľkosti jedného centimetra) a lepšie vidieť brušné uzliny. Pretože podávanou látkou je rádioaktívne značený cukor, robí sa nalačno. V súčasnosti sa u nás vykonáva len na dvoch pracoviskách : v Onkologickom ústave sv. Alžbety, a.s. a na pracovisku PET Centrum BIONT, a.s .
Aj z tohto dôvodu je určené len chorým, pre ktorých môže mať najväčší prínos. Sú to predovšetkým pacienti, ktorí majú po liečbe tzv. zostatkové postihnutie v mieste pôvodného ložiska a podľa CT nemožno rozhodnúť, či ide iba o väzivo alebo o zvyšok nádoru.
Príprava na PET vyšetrenie je časovo náročnejšia a treba jej venovať zvýšenú pozornosť:
- Je dôležité, aby ste aspoň 48 hodín pred vyšetrením a predovšetkým v deň vyšetrenia vynechali cvičenie a fyzickú námahu (žiadny šport, dlhé prechádzky, nosenie ťažkých nákupov a batožín).
- 24 hodín pred vyšetrením PET dodržiavajte diétu s obmedzením cukrov a škrobov. Počas tejto doby nejedzte sladké a múčne jedlá, nepite sladené nápoje. Bez obmedzenia môžete jesť napr.: varené a pečené grilované mäso, zeleninu, huby, vajíčka, údeniny. Posledné jedlo je ľahká večera deň pred vyšetrením. Ráno už nejedzte, môžete piť vodu, minerálku, nesladený čaj, bez obmedzenia (doporučuje sa 1-1,5 litra). Po vyšetrení sa môžete najesť, preto je vhodné, aby ste si jedlo priniesli so sebou.
- Všeobecne platí, ak pravidelne užívate lieky, zoberte ich ako ste zvyknutí. Lieky na cukrovku (tabletky) je vhodné pred vyšetrením vysadiť, postup sa dohodne telefonicky s konkrétnym centrom kde bude PET realizované.
- V prípade chladného počasia sa teplo oblečte (sveter, rolák).
- V niektorých prípadoch, najmä pri vyšetrení mozgu a srdca, je potrebná špeciálna príprava po dohode s vašim ošetrujúcim lekárom.
- K pacientom sa pristupuje individuálne, preto rešpektujte najmä informácie podané telefonicky personálom centra (zdroj. www.biont.sk).
Vyšetrenie mozgomiešneho moku
Vyšetrenie musia absolvovať všetci pacienti s lymfómom mozgu. Jeho cieľom je zistiť, či lymfómové bunky nekolujú v mozgovomiechovom moku. Odber mozgomiešneho moku sa robí vpichom veľmi tenkou ihlou do oblasti bedrovej chrbtice – približne v mieste spojnice lopatiek bedrových kostí. Rovnako je možná aj lumbálna punkcia, teda v spodnej časti chrbtice. Vyšetrenie však samotnú chrbticu nepoškodzuje, robí sa pod lokálnou anestézou.
U niektorých pacientov môžu pár dní po vyšetrení pretrvávať mierne bolesti hlavy či pocit na zvracanie – tieto problémy sa však dajú odstrániť bežnými liekmi.
Vyšetrenia sú indikované ošetrujúcim lekárom, prípadne onkológom alebo internistom, ktorý pri podozrení na lymfómové ochorenie dokazuje prítomnosť mutovaných buniek a zmien v organizme jedinca. Až po výsledkoch z diagnostických vyšetrení môže lekár zvoliť správny typ liečby.
Zdroje:
- MOHAN, Harsh. Patológia. Bratislava: Balneotherma, 2011. ISBN 978-80-970156-64.
- VOKURKA, Samuel a Petra TESAŘOVÁ. Onkologie v kostce. Praha: Current Media, [2018]. Medicus. ISBN 978-80-88129-37-0.
- BÜCHLER, Tomáš. Speciální onkologie. Praha: Maxdorf, 2017. Jessenius. ISBN 978-80-7345-539-2.
- Mezinárodní klasifikace nemocí: onkologie : přehled vybraných kapitol, podkapitol a skupin pro onkology. 3. aktualizované vydání. Olomouc: Solen, 2016. ISBN 978-80-7471-141-1.
- HORTON, John a George J. HILL. Klinická onkologie. Přeložil Jiří STREJČEK. Praha: Avicenum, 1982.
