22. september – Medzinárodný deň boja proti chronickej myeloidnej leukémii

22. septembra si svet pripomína Medzinárodný deň boja proti chronickej myeloidnej leukémii (CML). Tento dátum je symbolický, pretože ochorenie je priamo spojené s 22. chromozómom, kde vzniká tzv. Filadelfský gén.

Čo vlastne predstavuje myeloidná leukémia?

Chronická myeloidná leukémia (CML) je onkologické ochorenie, ktoré vzniká v krvotvorných orgánoch – predovšetkým v kostnej dreni. Charakterizuje sa klonálnou poruchou kmeňových buniek kostnej drene a nadmerným množením zrelých granulocytov – neutrofilov, eozinofilov a bazofilov – a ich prekurzorov, ktoré prenikajú do periférnej krvi a šíria sa do celého organizmu. Spúšťacím mechanizmom rozvoja CML je vznik Filadelfského génu, konkrétne recipročná translokácia medzi 9. a 22. chromozómom: časť génu ABL1 z 9. chromozómu sa pripája k oblasti BCR na 22. chromozóme, čím vzniká fúzny gén BCR::ABL1. Vzniká počas života, nie je vrodený. Vytvára patologickú bielkovinu BCR::ABL1, ktorá aktivuje enzým – tyrozínkinázu, a je neustále aktivovaná. Výsledkom je nadmerné a nekontrolované delenie krvných buniek, čo vedie k zmenám v organizme.

CML možno rozdeliť na základe progresie choroby do troch fáz s rôznou dĺžkou trvania. Na začiatku je chronická fáza (CP) s výrazným zvýšením myelopoézy a výsledkom je zvýšený počet morfologicky aj funkčne normálnych granulocytov, s prevažne tvorených neutrofilmi a myelocytmi. Príznaky sa vyvíjajú postupne, preto pacienti nemajú žiadne ťažkosti. Stav vedie k trvalej únave, ktorá je pacientmi najčastejšie vnímaná ako dôsledok náročnej práce alebo „ťažkých období“. Mierne zvýšená teplota, opakujúce sa infekcie, ako aj nevysvetliteľný úbytok hmotnosti a nočné potenie bývajú často pripisované prechladnutiu či hypovitaminóze. CML sa preto niekedy nazýva „tichá choroba“. Bez efektívnej liečby chronické štádium progreduje do akcelerovanej fázy (AP), pri ktorej už myelopoéza vo zvýšenej miere inefektívne pracuje a preto stúpa percento blastov. V novej WHO klasifikácii z roku 2022 bola akcelerovaná fáza vynechaná. Medzi kľúčové atribúty progresie ochorenia patria mutácie v kinázovej doméne spôsobujúce rezistenciu, získané chromozómové aberácie a rozvoj blastovej fázy. Poslednou fázou je blastová (BP), je to konečné štádium CML. BP je definovaná počtom blastov nad 20% (podľa WHO klasifikácie) alebo 30% (podľa ELN) v kostnej dreni alebo periférnej krvi a je prítomná extramedulárna proliferácia blastov okrem sleziny. Blastový zvrat môže byť myeloidný, lymfoidný alebo veľmi vzácne so zmiešaným fenotypom buniek. Myeloidný blastový zvrat je častejší ako lymfoidný. Pri liečbe s TKI sa rapídne znížilo percento progresie ochorenia, incidencia pri liečbe TKI sa pohybuje medzi 0,7-4,5% a novodiagnostikovaných je približne do 2%. Medián prežívania pacientov v blastovom zvrate je nepriaznivý.

Súčasná medicína disponuje mimoriadne citlivými diagnostickými metódami a využíva cytogenetické a molekulárne vyšetrenia umožňujúce identifikovať Filadelfský chromozóm. Vďaka tomu chápeme, že CML je ochorenie s konkrétnou genetickou zmenou, na ktorú v súčasnosti existuje cielená liečba. Ešte pred niekoľkými desaťročiami bol prognóza pri CML nepriaznivá: väčšina pacientov žila len niekoľko rokov po stanovení diagnózy. Na prelome tisícročia nastal zlom v liečbe – s príchodom cielenej terapie — inhibítorov tyrozínovej kinázy (TKI). Prvý z nich, Іmatinib, zásadne zmenil prežívanie pacientov. Liek cielene blokuje patologickú bielkovinu – enzým a tým sa zastaví nekontrolované delenie myeloidných buniek.

Súčasný výskum je zameraný na vývoj kombinovaných protokolov s využitím rôznych tried TKI, čo otvára nové možnosti prekonania rezistencie. Vďaka týmto prístupom medicína dosiahla významný pokrok — u mnohých pacientov sa pozorujú dlhoročné remisie. U niektorých pacientov, za určitých podmienok po 4-5 ročnej liečbe TKI, je možné vynechanie liečby ( pri frekventných kontrolách), aby sa predišlo dlhodobým nežiadúcim účinkom na organizmus.

Vo všeobecnosti, TKI inaktivujú proteín BCR::ABL1, ale onkogén BCR::ABL1 nie je zasiahnutý a ukončenie liečby je možné len u menšej skupiny pacientov. Preto aktuálny výskum sa zameriava na prerušenie onkogénnej sekvencie, ktorá by mohla prinies v budúcnosti efektívnu liečebnú stratégiu.

Vďaka vedeckým úspechom a realizovaným štúdiám môžu dnes ľudia s CML žiť plnohodnotný život. Pri pravidelnom užívaní terapie a pod dohľadom lekára dosahuje väčšina pacientov stabilnú remisiu a dĺžka života sa približuje k celkovej populácii.

Chronická myeloidná leukémia je dnes zvládnuteľným chronickým ochorením.
Cesta liečby si vyžaduje trpezlivosť a disciplínu, no výsledkom je plnohodnotný a naplnený život.

Vypracovala: MUDr. Iryna Varenková
Korekcie: MUDr. Kinga Dedinská