Akútne leukémie

Leukémie sú  heterogénnou  skupinou neoplázií, teda transformáciou zdravých buniek na bunky patologické, pri ktorej dochádza ku malígnemu množeniu krvotvorných elementov.  Tento proces začína v miestach, kde sa krvotvorné bunky množia (kostná dreň, lymfoidné tkanivá), a následne prenikajú do perifernej krvi.  Krvné bunky sú charakteristické tým, že nie sú schopné vyzrieť a majú tvar tzv. „blastov“, na základe ktorých následne lekár vie určiť prognózu a druh leukémie.

Počet leukocytov však nemusí byť iba zvýšený, môže byť v hodnotách normy alebo ľahko znížený, ako tomu býva u typu Akútnej promyelocytovej leukémie.  Zvýšenie počtu bielych krviniek (leukocytov) v krvi pacienta sa odborne nazýva leukocytóz.  Pod pojmom hiatus leucaemicus sa označuje stav, kedy je v perifernej krvi pacienta nadmerný počet blastov bielych krvniek.

Akútne leukémie sú všeobecne popisované ako „prevaha nediferencovaných prekurzorov leukocytov“, teda nezrelých leukocytov, ktoré nazývame „blasty“.  Práve pre to, že vznikajú ešte z buniek, ktoré nie sú plne dozreté majú väčšie riziko pre pacienta a zhoršujú priebeh ochorenia.

Pri akútnych leukémiách pozorujeme istý druh rodinného výskytu, avšak stále platí, že môžu vznikať aj de novo. Často sú spojené s inými vrodenými chorobami, ako napríklad s Downovým, Frankoniho alebo Klinefelterovým syndrómom. Nesmieme zabúdať ani na vplyv radiačného žiarenia a chemikálie, ktoré sa môžu radiť ku spúšťačom mutácií buniek krvi.

Akútne leukémie môžeme deliť na  základe poškodenia buniek na dva typy :

  1. Myeloblastové  – AML – Akútna myeloblastová leukémia
  2. Lymfoblastové – ALL – Akútna lymfoblastová leukémia

Samozrejme, že existujú aj kombinácie myeloblastovej a lymfoblastovej leukémie. V prípade, že sa nájde v krvi známka oboch typov buniek, hovoríme o bifenotypovej leukémií. Avšak ak sa v krvi nájdu oba typy blastov, no rôzneho prejavu (fenotypu), v takomto prípade sa leukéma nazýva biklonálna. Keby  sme chceli leukémie ohraničiť vekovo, mohli by sme povedať, že najčastejšie ALL postihuje deti a mladších dospelých, zatiaľ čo AML si nevyberá a postihuje všetky vekové skupiny rovnako, avšak v poslednom období sa jej výskyt zvýšil u pacientov okolo 50.teho roku života.