Hodgkinov lymfóm a allogénna transplantácia

Cesta trnistá transplantačnÁ II. – Príbeh Peťky

Asi po pol roku som sa dozvedela, že moja choroba je späť. Moje bunky asi neboli dostatočne silné. A tak sa opäť rozbehol proces. Skúmania, či moja sestra je vhodným darcom buniek. Prišla na krv a asi o 3 týždne sme vedeli, že máme zhodných 10/10 z HLA znakov. Sú to genetické znaky, čím viac zhodných znakov, tým lepšie.

Opäť som podstúpila liečbu, tentoraz inovatívnu biologickú. Na zničenie nádorov. Asi po 6 mesiacoch som bola pripravená na moju druhú transplantáciu. Tentoraz allogénnu, čiže od darcu.

Postup a príchod na TJ (transplantačnú jednotku) bol presne taký istý ako v mojom prvom prípade. Všetky opatrenia boli rovnaké. Vlasy dole, kaval do žily a ide sa.

Jediné, čo sa zmenilo bola samotná TJ. Bola krásna. Nová. Cítila som sa ako v hoteli. Fakt môžem potvrdiť, že som sa tam cítila oveľa lepšie ako prvýkrát.

Opäť nasledoval proces chemoterapie na „zničenie“ kostnej drene

Zmena nastala dva dni pred samotnou transplantáciou. Začali mi podávať imunosupresívnu liečbu, ktorá zabránila tomu, aby sa vo mne bunky nezbláznili.:) Inak povedané, aby staré bunky neničili tie nové.

O dva dni prišiel deň D. Medzitým moju sestru nastimulovali, presne ako v mojom prípade, keď som dostávala svoje vlastné krvotvorné bunky. Podstúpila separátor a bunky boli pripravené.

V deň D pani doktorka doniesla vrecko s bunkami a už tiekli, ako infúzia. Trvalo to zhruba asi hodinku. Celý čas je človek monitorovaný, sledovaný. 

Po podaní buniek stále pacient dostáva imunosupresíva. Práve kvoli GVHD (reakcia štepu alias novým bunkám voči organizmu). Je to veľmi dôležité pre pacienta, najmä kvôli tomu, aby sa štep dobre ujal a začal tvoriť bunky.

Ako som spomínala vyššie počas tejto transplantácie som sa cítila oveľa lepšie ako na prvej. Doteraz neviem prečo,  keďže táto transplantácia mala byť náročnejšia. Pre mňa bola oslobodením. Možno to bolo aj tým ako veľmi sme so sestrou prepojené.

Na druhej transplantácii som strávila 5,5 týždňa, ale ubehlo to rýchlo.

Po príchode domov musí byť však človek opatrnejší ako v prvom prípade. Imunita sa spamatáva pomalšie a treba dať všetkému čas.:) 

Zdá sa vám celý proces zložitý? Áno je. Ale ten pocit, že žijete a dycháte je neopakovateľný. A ten pocit, že niekto je ochotný dať vám kus seba? Pre mňa je moja sestra hrdina. Nie preto, že zvládla zavedenie kavalu a separátor, ale bola odvážna, aby ma zachránila.

Ak vás oblieha strach, zabudnite naň. Je to náročné na čas a psychiku, ale verte mi, prežila som to dvakrát. A môžem si povedať, že som spravila všetko, čo sa dalo. 

Veľmi vám všetkým držím palce. Verte svojim lekárom. Verte sestričkám na oddelení. Sú to anjeli, ktorí vám pomôžu cez všetko prejsť.

Vaša spolubojovníčka Peti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *